PRVNÍ HOŘE - Achtung, Sultan!
MInule jsem zase kecal. Tohle je totiž další dokonalá deska tohoto úžasného tělesa. Radost tohle poslouchat. Už zas.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
KÉPZELT VÁROS, v preklade "Imaginárne mesto", som spoznal koncom roku 2010, keď v Budapešti predskakovali Anneke Van Giersbergen. Zaujali ma tým, akí boli vyspelí a zaujímaví hudobníci a takisto energiou, ktorú natlačili do publika napriek tomu, že hrajú hudbu vychádzajúcu z introvertného post-rocku, ktorá síce presahuje do iných, no určite nie do tvrdších žánrov. Hneď na mieste som si kúpil ich prvotinu "Mit Nékem", ktorú si odvtedy pravidelne púšťam a na ktorej som objavil aj zopár veľmi silných vecí. Napríklad klavírový "riff" zo skladby "Hercules" radím medzi najlepšie momenty tohto zvláštneho žánru, inak bohatého na vatu a zbytočné kapely. Toľko malý osobný úvod.
Nástupca "Hélium" potvrdil obrovský talent mladých hudobníkov z Budapešti a zároveň podčiarkol dojem, že celý post-rock je pre nich len veľmi základná definícia. Patria k zvláštnej odnoži vyznačujúcej sa skôr pozitívnou hudbou, a ak by sa dali prirovnať k niekomu väčšiemu a známejšiemu, tak pravdepodobne ku Švédom EF.
Oproti debutu došlo k pozoruhodnej zmene. Kým "Mit nekem" bol silnejším albumom v početných inštrumentálnych momentoch, na "Hélium" je už spevák Gergely Oláh silným článkom reťaze, sebavedomým a charizmatickým hlasom spievajúcim v rodnom jazyku. Ďalší ťahúni albumu už takí prekvapiví nie sú. KÉPZELT VÁROS, to je hlavne snúbenie silnej rytmiky v podaní bubeníka Dániela Gála a skromne pôsobiaceho Mátého Györffyho, ktorého gitara je rovnako úžasne nápaditá, ako je vkusne dávkovaná.
Na albume okamžite zaujme zvuk z budapeštianskeho štúdia Metropol, ktorý je moderný len v nevyhnutnej miere, inak pôsobí veľmi organicky a tradične. KÉPZELT VÁROS vám pri počúvaní albumu pravidelne ponúkajú momenty, ktoré boli ako keby vymyslené a zaranžované na vyniknutie kvalít štúdia a prirodzeného zvuku jednotlivých nástrojov. Samotný úvod albumu je jedným z nich. Keď na začiatku poslednej "Végtelen féltér" hrá tichý klavír a pomedzi jeho kladivká počujete zošliapavanie pedálov a vŕzganie stoličky, je to akoby ste si odtrhli jablko zo zdravej dedinskej jablone. Drevo a struny, eben a slonovina. Žiaden plugin.
Nešťastnou zvukovou chybičkou krásy je akurát jeden z činelov, ktorý chytá zvláštnu zvonivú frekvenciu a v momentoch, keď Dániel Gál doňho udiera s vyššou pravidelnosťou, začína byť bolestivo iritujúci.
KÉPZELT VÁROS zrejme neprerazia medzi svetovú špičku preplneného a neprehľadného žánru plného lacných atráp. Aj tak by však nemali zapadnúť. Skrývajú v sebe poctivosť, cit a mieru, ktorú oceníte najmä pri využití plejády hosťujúcich dychových nástrojov. Tie sa nádherne vplietajú medzi zvuky kapely a v žiadnom prípade sa nepredvádzajú v popredí. Keď sa dopracujete až k hoboju, nahlas vzdychnete blahom.
"Hélium" je album, ktorý funguje ako organický celok a zároveň necháva vyniknúť strhujúcim individuálnym kompozíciám, z ktorých najsilnejšia je asi extaticky pozitívna "Hold a lámpám". Odporcovia singlov nájdu silného koňa zase v poslednej takmer jedenásťminútovej "Végtelen féltér", v epose, ktorý sa spoľahlivo doťahuje medzi to najlepšie, čo v post-rocku vzniklo (ale takisto napríklad s prehľadom prekonáva podobne zamýšľané kompozície ANATHEMY).
29. apríla 2012 krstia KÉPZELT VÁROS svoju novinku "Hélium" v budapeštianskom plávajúcom klube A38, ktorý je našincom dobre známy. Spoločnosť im budú robiť innsbrucko-viedenskí OUR CEASING VOICE, reprezentujúci zase sú tuctovejšiu a ľahšie zapadnuteľnú tvár zložito prijímaného žánru. Seriózne zvažujem návrat na miesto činu z prvej vety tejto recenzie.
Organický, prirodzený, skromný, svieži, hravý, rozmanitý, inteligentný a vyspelý album neočakávaných hrdinov háklivého pos(itive)trockového žánru. Ďalší valhallový zárez rastúceho silného roka 2012!
9 / 10
Gergely Oláh
- spev, klavír
Máté Györffy
- gitara
Márton Miskolczi
- gitara
Szilveszter Kocsis
- basa
Gyöngyi Barta
- čello
Dániel Gál
- bicie
1. Rollei
2. Hélium
3. El péndulo
4. Tejbe fúlva
5. Hold a lámpám
6. Hús
7. Útmutató újszülötteknek
8. Végtelen féltér
Hélium (2012)
Mit nekem (2009)
Csend utca (EP) (2008)
Vydáno: 2012
Vydavatel: samovydanie
Stopáž: 51:56
Produkce: KÉPZELT VÁROS
Studio: Metropol, Budapešť
fakt prekvapujúce a velmi dobrá hudba...dávno som nepočul taký príjemný post rock...ria ria hungaria...
MInule jsem zase kecal. Tohle je totiž další dokonalá deska tohoto úžasného tělesa. Radost tohle poslouchat. Už zas.
Trochu prog rock/metalová exhibice. Toho tydlikání a hračičkování je místy opravdu hodně. Ale tito Švédové umí i příjemné melodie a přirozeně plynoucí pasáže, takže jim to předvádění odpustím. Ostatně, když na to mají, tak proč se trochu nepředvést, že?
Žijeme ve zlatých časech českého thrash metalu! Takové období hojnosti prostě nepamatujeme. Kapely na nás chrlí v horším případě dobré, v tom lepším (i v tomto) desky výborné a my si čvachtáme jako ten pověstný manža. Více v recenzi, teď si třepu palicí.
Švédské duo se na svém dalším albu ještě více vzdálilo postrockovým kořenům a dá se tedy tvrdit, že jejich hudba odplavala do specifické formy indie rocku, který se opírá o robustní kostru shoegaze. Opět slušné album.
Další švédský power metal, kterému vlastně nelze nic vytknout. Dobří zkušení muzikanti, kvalitní produkce a chytlavé melodie. Komponování dle osvědčeného mustru, přesto to dokáže zabavit. Dám tomu ještě pár poslechů a poté zapomenu, že to kdy existovalo.
Nepřístupná a temná blackmetalová deska, která spolu s disonantní nervozitou nabízí i death/doomové nálady. Dostat se tomu pod kůži není snadné, ale odměnou je lavina emocí. Střídmá stopáž navíc ukončí ta "muka" dříve, než by to člověku urvalo hlavu.
Sofistikovaně maluje, točí vtipné filmy, v MORTAL CABINET zanechal výraznou stopu, ze Slavíka ho vyhodili, páč jeho světem je hardcore rap. A je z Rumburku, což leccos vysvětluje! Když šel pro talent, Marty si nabral hrstě. Zase ho ukázal, zpíčenec jeden.